MINIMALIZMUS. MY SME SI HO NENAŠLI. ON SI NAŠIEL NÁS.

Minimalizmus aj život bez odpadu. Nie veľa ľudí vie, že som sa rok aj čosi dozadu začala zaujímať o život bez odpadu. Žiť úplne bez odpadu samozrejme nie je veľmi reálne. Nazvala by som to teda radšej ako žiť viac ekologicky a zodpovednejšie ku životnému prostrediu. Ako po sebe zanechať čo najmenšiu ekologickú stopu.

K tomuto štýlu života som sa v podstate dostala ako slepé kura k zrnu. Už od detstva som milovala prírodu. Doma sme ako tak triedili odpad. Stará mama má sliepky, takže sa o mňa obtrel aj istý druh kompostovania. To by bolo k môjmu predošlému JA asi tak všetko.

Až raz… Silné pocity vo mne zanechala prednáška spoluzakladateľky Inštitútu cirkulárnej ekonomiky Ivany Maleš, ktorá o živote bez odpadu píše aj blog. Takže tu niekde to celé začalo. A pomaly a nenápadko to vcuclo aj moju polovičku, Mateja.

KROK ZA KROKOM

Od výmeny plastových igelitiek za látkové nákupné tašky, cez nosenie si dóz na jedlo, obalov na vajíčka a podobne, sme sa pomaly posúvali k životu v štýle minimalizmus, pomalá móda a stravovanie z jednodruhových lokálne vypestovaných surovín. A spomenula som kompostér so živými červíkmi? Poďme na to pekne po poriadku.

MINIMALIZMUS

Minimalizmus. My sme si ho nenašli. On si našiel nás. V pravidelných intervaloch sme samých seba nachádzali v situácii, v ktorej sme niečo hľadali, triedili, upratovali. A v konečnom dôsledku sme zistili, že žijeme obklopení kopou vecí, ktoré nielen že nepoužívame, ale ani nevieme, že ich máme. Verdikt znel neoblomne. A von!

Veľmi nám pomohlo presťahovanie sa do Austrálie, pretože sme pricestovali s minimom vecí. Vzhľadom k tomu, že sa náš prvý rok u protinožcov niesol v duchu presúvania sa tam a sem a sem a tam, snažili sme sa k našej batožine nič navyše nepridávať.

O pár mesiacov sme sa usadili. Na celý rok. V útulnej nezariadenej garsónke o rozlohe 30 m2. Keďže sme vedeli, že aj odtiaľto sa skôr či neskôr odsťahujeme, nedávalo nám zmysel zapratať si to tam. A popri tom všetkom sme si uvedomili, že nám vlastne minimalizmus vyhovuje. Čím menej vecí vlastníme, tým je väčší prehľad, kde čo máme. Menší bodrel, väčšia sloboda. Menej upratovania.

NOVÝ ŽIVOTNÝ ŠTÝL V PRAXI

SPACÍ KÚTIK

Posteľ a všetko na nej sme kúpili. Čo najlacnejšie, ako sa len dalo. Prekvapivo je obstojne pohodlná. Dá sa na nej fajn spať aj omrvinky z večere pod perinou rozsýpať.
Obľúbená vychytávka – svetielka sú na maličké solárne panely. V Austrálii sme už videli kadečo fungujúce na solárne panely

KUCHYŇA

Do kuchyne sme kúpili dva taniere, dva poháre, dva poháre na víno, dve šálky, hrniec a varešky. Zvyšok sme dostali od známych, ktorí mali nadbytok. Takmer všetko ostatné máme z ulice. Áno, z ulice.

NÁKUPY Z ULICE

V Sydney sa pravidelne niekoľkokrát do roka koná zber všemožného odpadu. Znamená to, že čokoľvek z domácnosti, čo nepotrebujete, môžete v nedeľu vyložiť na ulicu a v pondelok smetiari všetko odvezú. Cieľom je zabrániť vzniku nelegálnych skládok. Navyše si ktokoľvek môže veci z ulice vziať. A my sme si takto temer na kompletku zariadili byt.

KNIŽNICA

Pár nedeľných prechádzok a vyskladali sme si malú knižnicu o počte zhruba štyridsať kníh. Polovica sú čisto nové v hodnote tridsať a viac dolárov. Mojou slabosťou je mentolová lampa. Tiež z ulice.

• 

• 

Keď sa raz budeme sťahovať inam, máme v pláne knihy odniesť do malých búdok – knižničiek v okolí, aby si ich mohli ľudia vziať alebo požičať. A jednu takú chceme vytvoriť v komunitnej záhrade na Bondi

GITARU DAROVAL MATEJOVI MÔJ ŠÉF

Môj posledný šéf je vášnivý zberateľ gitár. Sám od seba za mnou prišiel, že premýšľal nad tým všetkým, čo stváram v rámci redukuj, znova použi, recykluj (reduce, reuse, recycle) až sa rozhodol, že toľko gitár nepotrebuje a bude rád, keď niekomu spraví radosť. No a veru spravil.

JEDÁLENSKÝ KÚT

Tiež vtipný príbeh. Keďže u mňa v práci vedeli, že hľadáme bývanie aj že sa sťahujeme, otec môjho šéfa sa ma spýtal, či máme vôbec nejaký nábytok. Mali sme posteľ a miesto gauča karimatky. Tak nám doviezol stôl a dve stoličky. Ostali mu z kaviarne, ktorú len prednedávnom zatvoril a odišiel do dôchodku.

BALKÓN

Jedného pekného dňa som kráčala domov a pred poslednou zákrutou bola vyložená kopa nábytku určená na vyhodenie. A v tej kope retro kreslo a skladací stolík. To by som nebola ja, keby som ich neodťochnila. Deň na to prišiel Matej so stoličkou. Každý si doniesol niečo pod svoj zadok. Dodnes sedávame každý na svojom prinesenom kuse. Tak nejak sme ku sebe prischli.

NEUVERITEĽNÉ

Na „sídlisku“, kde bývame, sa takéto zbery odpadu konajú každé dva týždne. Každé dva týždne!!! Vždy len krútime hlavami koľko vecí ľudia zbytočne nakupujú a zhromažďujú a potom len vyhodia. Často krát nové, nevybalené.

Ak vám minimalizmus znie sympaticky a aj vy sa raz rozhodnete spraviť prievan vo vašich hmotných statkoch, skôr ako niečo vyhodíte, zvážte na chvíľu, či by ste ešte danej veci nenašli využitie u iného majiteľa. Neverili by ste, koľko ľudí môže danú vec potrebovať. Prípadne sa nájde niekto, kto si to jednoducho nemôže dovoliť kúpiť. Spravíte maličkosťou veľa dobra 😉

A nie, nemáme sa v Austrálii tak zle, že by sme si vyššie spomenuté veci nemohli dovoliť kúpiť. Ale na čo? Skládka odpadu bude o pár kusov menšia a naše ušetrené peniaze radšej minieme na cestovanie alebo kurz surfovania.