VEGÁN, VEGETARIÁN, VŠEŽRAVEC

Si všežravec? Vegetarián? Či vegán? Spôsob, akým sa stravujeme, vo veľkej miere ovplyvňuje našu ekologickú stopu. Žiť bezodpadovo, no ignorovať svoje stravovacie návyky je, ako snažiť sa schudnúť a každý večer zjesť celú pizzu.

Ja som bola vďaka rôznym intoleranciám a zdravotným problémom nútená zmeniť veľa. Snaha o zdravšie stravovanie a ekologickejší prístup k životu mi neustále rozširujú obzory. Isté obdobie som si vyskúšala byť vegetariánkou. Samu seba som nazývala vegetariánka začiatočníčka. Neprestala som mäso konzumovať úplne, ale razantne som ho obmedzila. Avšak moje telo to nezvládalo.

KAŽDÝ SME INÝ

Lekári na moje intolerancie prišli neskoro. Devätnásť rokov som na vyšetrenia chodila ako na klavír. Pokusy, omyly, kopa antibiotík. A môj tráviaci systém vyzerá ako študent po ťažkej párty. O vegánstve v mojom prípade netreba ani uvažovať. Moje telo už tak nie je schopné spracovať všetky živiny z prijatej potravy. Keďže vegetariánstvo aj vegánstvo je ochudobnené o veľa prospešných vitamínov a baktérií, ktoré obsahujú len živočíšne produkty, môj verdikt je jasný.

Prečo toto všetko píšem? Chcem upriamiť pozornosť na to, že každý sme iný. Chápem a rešpektujem každého, kto sa rozhodol byť vegetarián alebo vegán. Avšak žiť udržateľnejšie hneď neznamená, že sa z vás musí stať bylinožravec.

Mne takisto nie je ľahostajné, čo konzumujem a odkiaľ moja potrava pochádza. Obmedzila som konzumáciu mäsa. Hovädzieho a bravčového viac. Mäso, ako také jem 2-3 x za týždeň. Úplne som prestala jesť tuniaka. Začala som sa viac zaujímať o to, z akých fariem mäso a vajcia pochádzajú. Či je tam so zvieratami narábané s úctou, či nie sú týrané alebo či sú sliepky, od ktorých mám vajíčka, šťastné sliepky. A, samozrejme, čím lokálnejšie, tým lepšie.

PREČO SOM SA ROZHODLA NAPÍSAŤ TENTO ČLÁNOK?

Pretože sa mi často stáva a často vídam situácie, kedy medzi sebou všežravci, vegetariáni a vegáni bojujú. Keď jeden druhého odsudzujú a navzájom na seba útočia. A to nie je dobre.

Zero waste a celkovo akákoľvek cesta, ktorú si človek vyberie, by nemala byť odsudzovaná druhými. Tí, ktorí sa rozhodli byť vegetariánmi alebo vegánmi, by nemali odsudzovať tých, ktorí jedia aj živočíšne produkty. A naopak.

Rovnako tí, ktorí sa rozhodli žiť bez odpadu, by nemali odsudzovať tých, ktorí tak nerobia. Ja sama sa často prichytím, ako zazerám na ľudí, ktorí nakupujú do plastových sáčkov a tašiek a kupujú množstvo vecí v plastových obaloch. Ale nie je to správne. To, že som si zvolila žiť vedomejšie a začala sa správať zodpovednejšie k životnému prostrediu, je len a len moja voľba. Keď vidím, že som niekoho inšpirovala začať tiež, som tomu veľmi rada. Ale nie som tu na to, aby som súdila.

VINNÁ!

Sama sa často cítim vinná za to, že jem aj mäso a živočíšne produkty. Tlak zo strany vegetariánov a vegánov je citeľný. Najmä, keď sa pohybujete v oblasti životného prostredia. Samozrejme mám okolo seba ľudí, ktorí sa vydali týmto smerom, ale nesúdia ostatných. No čím ďalej, tým častejšie sa stretávam aj s opačným. A to nie je dobre.

Niekoľkokrát som videla akcie, kde bolo vyslovene napísané, že sa smie priniesť a konzumovať iba vegetariánska a vegánska strava. Samozrejme rešpektujem. Ale nezaváňa to už tak trochu s diskrimináciou ostatných? Neviem. Možno len ja to vidím z nesprávneho uhla pohľadu.

Keď som sa prisťahovala do Austrálie a hľadala si prvé zamestnanie, zavítala som do vegetariánskej reštaurácie. Hneď z príchodu sa ma čašníčka spýtala či som vegetariánka. Ak nie, manažér sa so mnou ani nebude baviť. Zaujímavé. Nie som tupec a samozrejme, že by som si do práce nenosila na obedy mäso. Ale je nutné odmietnuť kandidáta o pracovnú pozíciu len z dôvodu, že nie je vegetarián? Myslím si, že tu sa už naozaj bavíme o diskriminácii.

AKÚ BUDÚCNOSŤ SI VYBERIEME?

Čo sa to s nami, ľudia, deje? Kde zmizla tolerancia? Kde zmizlo heslo ži a nechaj žiť? Alebo to bolo vždy len heslo? Naozaj chceme žiť vo svete plnom obmedzení, súťaživosti a nevraživosti? Chceme dôjsť až tam, že sa ľudia na ulici budú báť zahryznúť do pravého hamburgera? Alebo si cucnúť z plastovej slamky?

Je nás na svete veľa a nech si zvolíme akúkoľvek cestu, vždy po nás ostanú stopy. Každá karta má dve strany. Ide hlavne o to, aby sme si našli rovnováhu.

Ak chceš ísť rýchlo, choď sám. Ak chceš ísť ďaleko, choďte spolu. (Africké príslovie)